Mária Columba Schonathová (tiež Kolumba Schonathová) (1730-1787)
Nemecká mystička dominikánskej spirituality mimoriadne sústredená na Ježišovo utrpenie ; stigmatizovana
Narodila sa 11. decembra v obci Burgellern pri Schesslitze v blízkosti Bamberzu (Bavorsko), kde jej rodičia Johann Georg Schonath a Katharina, rod.
Poppová vlastnili mlyn.
Dievča dali pokrstiť menom Mária Anna. Máriu dali ešte -eľmi mladú do opatery starej mame. Tu žila väčšinou osamelá bez detských hier. Po návrate domov ju rodičia starostlivo pripravili na prvé sväté prijímanie
Ty sa hanbíš za svoje telo ( oblečenie ) ? Ja sa však hanbím za tvoju dušu ...
Na slávnosti prijímania sa hanbila za svoje skromné oblečenie. Vtedy po rrvý raz počula hlas svojho budúceho nebeského Ženícha: „Ty sa hanbíš za svoje telo ja sa vsak hanbím za tvoju dušu.
Odlož všetko vonkajšie ! Ja nehľadím na vonkajšok !
Máš si pripravovať príbytok vo svojom srdci. Tu sa chcem s tebou zjednotiť. Matka jej ako dvanásťročnej zverila na smrteľnej posteli jej súrodencov.
Veľmi u sužovala smrť matky a chcela ísť za ňou. Ježiš ju však napomenul: „Musíš mi najprv pomocť na ceste kríža a utrpenia. Duchovná uzobranosť a samota Máriu : raz väčšmi približovali ku Kristovi.
Jedného dňa po sv. prijímaní ostala dlhšie v kostole a takto sa vrúcne modlila pred Sviatosťou oltárnou: Ježišu, odovzdala som sa Ti telom i dušou a zvolila som si Ta za svojho Ženícha.
Nikomu inému na svete sa nechcem páčiť než Tebe a nikdy Ťa nechcem zarmútiť a oddeliť sa od Teba."Tu sa jej zjavil Ježiš a podal jej ruku na znak súhlasu s jej aktom odovzdanosti.
Keď si prečítala v Kempenského Nasledovaní Krista kapitolu o kláštornom živote, uvedomila si, že rehoľný život je jej povolaním.
Tomáš Kempenský - Nasledovanie Ježiša Krista
Hoci veľmi chcela vstúpiť do kláštora, šesť rokov musela na to čakať, lebo nikde jej neposkytli prístrešie. Utŕžila veľa posmechu a ponižovania za odhodlanie ísť do kláštora. V tomto kritickom období rozvinula sa v nej osobitná láska k trpiacemu Spasiteľovi. Jemu obetovala dennú námahu tvrdých prác na poli a v záhrade.
Chcela sa mu zavďačiť svojím utrpením za utrpenie, ktoré za nás podstúpil On. Začala svojho nebeského Ženícha cieľavedome navštevovať na Jeho krížovej ceste.
Nakoniec ju prijali ako laickú sestru do dominikánskeho kláštora Svätého hrobu v Bambergu.
Ako dvadsaťtriročná prekročila dňa 27. mája 1753 prah kláštora a pri obliečke dostala rehoľné meno Columba po bl. Columbe z Rieti. Teraz začalo obdobie naplňovania jej utrpenia.
Oznámil jej to sv. Dominik, ktorého zvlášť uctievala: „Do svojho tridsiateho tretieho roku budeš musieť vystáť s Božím dopuštěním veľké bolesti." 512 Krátko po slávnostných sľuboch prepukla u nej nevysvetliteľná choroba.
Prežívala návaly a závrate, jej telo pokryli vredy a na ľavej strane sa otvorili hlboké rany. Navyše, trápilo ju, že pre svoju chorobu zanedbáva práce v kuchyni a nemôže zachovávať prísne rehoľné pravidlá. Spasiteľ ju však neponechal bez útechy. Zjavoval sa jej ako Muž bolesti, s telom posiatym ranami a vredmi a vysvetľoval jej zmysel utrpenia: „Ktorý ženích tak milova. svoju nevestu, ako ja milujem teba ?
Chcem ťa učiniť rovným Mne v utrpení
Hľa, moji ruky a nohy sú prebodnuté klincami! Preto vezmi svoj kríž a nasleduj ma, nielen v bolestiach, ale aj v pohŕdaní tebou a vo všetkom, čo na teba ešte môže prísť." Jej spolusestry ju dlho považovali za simulantku, lebo napriek velkým bolestiam a zdravotným krízam ju niekedy videli celkom zdravú.
v tomto období sa v modlitbách často obracala k dušiam v očistci a prosila Pána, aby jej uštedril ich bolesti a takto aby tieto duše mohli byť oslobodené z očistcových múk. V roku 1763 bola Mária Columba zázračne oslobodená od svojho utrpenia.
V piatok, 9- t. r . , daroval jej Pán svoje stigmy. Teraz sa naplnilo jej povolanie, keď ako nevesta Ukrižovaného mohla mať účasť na Jeho utrpení a pokračovať v obete vykúpenia. „Žijem už nie ja, ale žije vo mne Kristus.
Takto zvolala pri jednej svojej extáze pri Premenení
Sám Kristus jej vložil do úst tieto slová sv. Pavla apoštola. Odvtedy úplne tiahla ku krížu. Chcela umrieť na kríži ako Ježiš, aby On mohol v nej pokračovať v úsilí o spásu ľudí a o zmierenie za hriechy sveta. Columba takto opísala svoju mystickú skúsenosť ukrižovania s Kristom: „Prešlo ma silné chvenie po celom tele.
Vzápätí som pocítila, akoby som bola vedená v duchu niekde mimo mňa, kde bol velký huriavk a kde som videla, ako nášho Vána viedli popri mne. Bol doráňaný po celom tele, na rukách i nohách, tŕňovou korunou na hlave. Viedli ho na vrch. Tu násilím z neho strhali rúcho tak, že krv stekala po celom tele; celé Jeho telo sa stalo jedinou velkou ranou.
Keď som sa na toto všetko pozerala, bolo mi tak, akoby som mala zo samej hrôzy a súcitu zomrieť. Potom Ho hodili na kríž a pritom všetky Jeho iidy strašne ponaťahovali. Silnými klincami popribíjali jeho ruky a nohy a počula som pritom všetky údery.
Nato nadvihli kríž do výšky, za bolestného chvenia všetkých Jeho údov... odovzdal svojho Ducha a bol akoby mŕtvy ... Kedsom Ho v duchu videla visieť pri mne na kríži, zacítila som, ako vychádza z Jeho rúk ako blesk krvavý lúč s ostrým hrotom klinca a vstupuje do mojich rúk — a to isté som vzápätí pocítila vo svojich nohách.
Z jeho Srdca vyšiel lúč, podobný ostrému oštepu a prenikol do môjho lavého boku, čo som v tom momente pocítila." 515 Odvtedy sa na Columbinom tele objavovali každý piatok za velkých bolestí a pri velkom krvácaní stigmy. Často takto trpela od štvrtka až do nedele. Potila sa krvou a znášala bolesti z tŕňovej koruny, krvácala z nosa a z očí.
Dva dni po udalosti prebodnutia ju priviedol Kristus k t mu najvnútornejšiemu zjednoteniu - na svoje tridsiate tretie narodeniny dostala od neho svadobný prsteň. „Mášbyť mojou manželkou v utrpení'." Toho dňa vyslobodil z očistca tri duše. Kristus si vybral Columbu za manželku, aby mohli spolu trpieť za spásu sveta. On, ktorý svoju dušu tak hlboko vtiahol do utrpenia, dal jej podiel na pôsobení jej kríža a ranách, a učinil ju tak spoluúčastnou na záchrane ľudstva. „Ty sa musíš starať o to, aby si hladala pre duše pomoc a za ne trpela."
Týmito slovami napomínal Ježiš sestru Columbu
„Tvoje srdce má byť vždy pripravené trpieť za všetkých.
Dal by som poslednú kvapku z krvi môjho tela, ak by som tým mal vykúpiť čo len jedinú dušu. Tak ani ty nech nemáš ani jedinú chvíľu, v ktorej by si netrpela a nepracovala za spásu duší" „Láska ma premohla."
Tak hovoril ku Columbe z kríža Pán. „Moje srdce je premenené láskou a bolesťami." A držal dve srdcia vo svojej ruke, svoje vlastné a jej srdce a vyjadril sa, že jej srdce zapálil svojou láskou.
V pôstnom období roku 1764, rok po prijatí stigiem, Columba si vyprosila starý kríž, ktorý visel v izbe pre chorých. Keď ho dostala do rúk, zdesená videla, že z Ježišvových očí a boku vytekajú krvavé kvapky.
Porovnaj - Svätá Faustina : Choď, ale ja ti odnímam tvoje srdce
A bolo jej naznačené že v budúcnosti budemusieť znášať ešte veľa bolestí, ale od ukrížovaného Spasiteľa sa dočká útechy.
Tento kríž má byť tvojou útechou, keď budeš opustená všetkými. Zachovaj si ho, pokiaľ budeš žiť !
Zachovaj si ho, pokiaľ budeš žiť !
Dňa 3. márca 1787 sa splnila Columbina túžba po bezporestrednom zjednotení s jejŽenichom.
Ešte raz plne zacítila svojho Pána. Keď sa spovedník na jej želanie modlil k piatim ranám, začali sa rany na jej tele opäť otvárať.
Jej život vyhasol po trojhodinovom boji. Vypustila dušu 3. marca 1787 o 4. hodine ráno v Bambergu v povesti svätosti. Zomrela tak, ako žila - v láske ku Kristovi na kríži.
Ostatky Columby odpočívajú v kláštore Sv. Hrobu v Bambergu kde kedysi prosila oprijatie do kláštora. Spolok Columby Schonathovej v Bambergu sa zasadzuje za blahorečenie tejto ženy svätého života. Beatifikačný proces sa už začal.
Z Columbinej písomnej pozostalosti vysvitlo, že bola mystičkou, ktorá neobyčajne vynikala láskou. Columba je priam exemplárnym prípadom tzv. mystiky utrpenia (Passionsmystik) smerujúcej k úplnému mystickému zjednoteniu s Ježišom, prostredníctvom zjednotenia s Jeho utrpením s cieľom priamej účasti takéhoto omilosteného človeka na vykúpení ľudstva.
Teologické základy mystiky utrpenia položil už storočie pred Columbou dominikán Louis Chardon vo svojom diele La Croix de Jesus Christ (Kríž Ježiša Krista).
Podľa neho Boh je v nás prítomný osobitným spôsobom cez posväcujúcu milosť, a to jednak v ubytovaní sa troch božských Osôb v našej duši a jednak v prítomnosti Krista, vteleného Božieho Syna, ako Hlavy mystického tela, ktorého my sme údy.
Medzi Kristom a jeho údmi existuje skrze Ducha Svätého základné zjednotenie v milosti; teda nejde iba o vonkajšie, juridické zjednotenie, ale o zjednotenie vnútorné, organické. Inými slovami ide o mystické zjednotenie na tej najširšej báze, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre osobité mystické zjednotenia všetkých mystikov.
Kristus je prameňom milosti a kríža zároveň. Milosť a kríž sa nachodia vo vnútornom, bytostnom súvise. Keď milosť vychádzajúca z Ježiša vstúpi do človeka, ktorý ju slobodne vo viere prijme, nabáda ho na cestu kríža. Sestra Columba naplnila túto cestu milosti a kríža vo svojom živote a zjednotila ich v láske.
----------------------------------------
KRESŤAN A KÚPALISKÁ OBLEČENIE
Citát je od Tomasa Nelsona z jeho diela: Ako sa vyhnút peklu
Dostojny o. Eirene,
chcela by som Vas poprosit o vysvetlenie problemu krestan a kupaliska.
Rodicia nas vychovali v tom, ze krestan nema chodit na kupaliska, nema sa obnazovat, zvlast dievca, lebo tak vystavuje svoje telo necistym myslienkam (niekde som citala, ze taky clovek nie je bez hriechu) pre ludi na okoli, hlavne muzom.
Na kupaliska nechodim. Ale zamyslela som sa nad tym, pretoze nie vsetci "krestania" to tak chapu a nerobia z toho problem. Bud to odvovodnia tym, ze medzi tolkymi ludmi zapadnu a nikto si ich vsimat nebude, a ak ma clovek cisty umysel nie je to nic zle, alebo ze sa da len okupat a ist prec. Napokon, plavanie je pre zdravie prospesne.
Jasne suhlasim s tym, ze clovek by si mal zachovat uctu k svojmu telu a neodhalovat ho pred zvedavymi pohladmi inych. Som vdacna rodicom za vychovu. Ale co ma urobit taky clovek, ktory pojde k moru, bude na plazi v nohaviciach? Alebo ak by som mala ist s partiou kamaratiek a kamaratov - tiez veriacich ludi, co povedat? Napokon, ak su skutocne veriaci, potom by nemali vyvijat taku aktivitu
Oddávala som sa šialeným radovánkam - Tri anjelské pozdravenia - kľúč do neba
Plati preto jednoznacne NIE, alebo ako to s tym vsetkym je ?
Odpoved - Milá Eva!
---------------------------------------------------------------------------------------------------
Ked zeny sportujú, alebo sú na plázi, muzi sa na to majú pripravit tym, ze tam nepôjdú zízat, ale majú si uvedomit, ze uvidia zeny oblecené pre túto prílezitost.
Ak sa nedokázu vyhnút súhlasu s necistymi myslienkami, sú povinní vyhnút sa takymto miestam.
---------------------------------------------------------------------------------------------------
Dakujem za velmi praktickú otázku. Myslím, ze môze velmi pomôct aj inym, ktorí sa svedomite snazia zit zivot krestana (ci vôbec svedomitého cloveka).
Myslím, ze najlepsie Ti dokázem odpovedat citátom z jednej knihy, kde autor túto otázku (okrem inych) velmi precízne rozoberá. Tu je tento citát:
…Tak ako ohladom zenskej prirodzenosti jestvujú skutocnosti, ktoré muzi nebudú nikdy plne rozumiet, - pretoze ich nikdy nazakúsili, - tak je to aj s necistymi myslienkami u muzov spôsobenymi necudnostou zien.
Je to cosi, co zeny nikdy plne nepochopia, lebo je to mimo dosahu ich skúsenosti. Preto nech zeny berú vázny ohlad na to, co sa im striktne o tejto zálezitosti povie, lebo neslusné obliekanie je nieco, za co ich Boh bude brat na zodpovednost.
Základom v akejkolvek diskúzii ohladom slusného obliekania je samozrejme otázka, co presne znamená slusné obliekanie u zeny. Hovorit môzme len na základe vseobecnych zásad, a tie závisia od situácie, ci je to normálna denná cinnost, sport, plávanie, atd.
Zásady sú vo všeobecnosti tieto
1) Saty majú skôr zahalovat nez ukazovat.
2) Saty nemajú byt priehladné.
3) Nohy zien majú byt zakryté aspon ponize kolien (to sa vztahuje najmä na beznú dennú cinnost).
4) Zeny by sa mali vyhybat satám a blúzkam bez rukávov.
5) Treba sa celkom vyhnút tenkému, tesnému obleceniu.
6) Vo väcsine situácií zena by sa mala vyhnút noseniu nohavíc a ak potreba vyzaduje ich pouzitie, mali by byt skôr vôlné, nez tesné.
7) Vykroj siat by nemal byt viac nez pät centimetrov pod hrdelnou jamkou.
Podla súcasného standardu väcsine zien budú takéto normy smiesne, lebo nasa zosvetstená spolocnost necudnost zien robí "normálnou" svojimi vyrobkami a propagovaním necudnej módy.
My vsak musíme pamätat, ze tu hovoríme o opravdivej morálke, - o Bozom zákone a nie zvykoch alebo vkuse ludí. Ked teda bezne majú byt zakryté a zahalené tie casti zenskej anatómie, ktoré muzov najviac vyzyvajú, potom treba zachovávat tieto pravidlá.
(Tieto pravidlá sa zhodujú s tymi, ktoré dal vikár kardinál pápeza Pia XI. v r. 1928.)
Oddávala som sa šialeným radovánkam - Tri anjelské pozdravenia - kľúč do neba
Čo povedať ohľadom pláže, športu, alebo mimoriadne horúceho počasia
Vseobecné zásady cudnosti, - najmä, ze treba skôr zahalovat nez ukazovat, - vzdy platia. Zena sa má v tychto prípadoch riadit zdravym rozumom a urobit niektoré opatrenia s vedomím, ze má v tomto ohlade váznu zodpovednost. V horúcom pocasí môze zena nosit saty, ktoré sú volné, lahké a chladné, ale predsa vzdy slusné. Pri sporte môze byt vynaliezavá, aby bola cudná vzhladom na príslusny sport.
Na plázi môze nosit nejakú blúzku (Tricko), alebo iné oblecenie, ak práve nepláve. Volba plaviek je pre zenu dnes velmi dôlezitá. Väcsina zenskych plaviek je hrubo neslusná, -pretoze sú prílis malé, prílis tesné alebo prílis tenké. Zena si môze urobit, alebo zohnat svoju vlastnú kombináciu, ktorá by bola slusná, ale ak môze byt slusná len za tú cenu, potom to má urobit.
Ak sa nedokázu vyhnút súhlasu s necistymi myslienkami, sú povinní vyhnút sa takymto miestam.
Ked zeny sportujú, alebo sú na plázi, muzi sa na to majú pripravit tym, ze tam nepôjdú zízat, ale majú si uvedomit, ze uvidia zeny oblecené pre túto prílezitost.
Ak sa nedokázu vyhnút súhlasu s necistymi myslienkami, sú povinní vyhnút sa takymto miestam.…
Citát je od Tomasa Nelsona z jeho diela: Ako sa vyhnút peklu.
Preto, ako vidís, odpoved nie je jednoznacné NIE. Pán Ti zaiste hojne odmení Tvoju svedomitost a ja Ti k tomu zehnám.
o. Eirenezdroj - https://www.redemptoristi.sk
Oddávala som sa šialeným radovánkam - Tri anjelské pozdravenia - kľúč do neba
Homosexualita je voľba, nie genetická predispozícia !
Sex a všetko čo k tomu predchadza je iba pre manželov !!!
Sex je dobrý. Boh stvoril sex ako nádherný dar, ktorý má byť zdielaný medzi mužom a ženou v manželstve. Chcel, aby to bolo intímne vyjadrenie lásky výlučne medzi manželom a manželkou. Toto chráni ľudí pred škodlivými dôsledkami nedovoleného sexu a poskytuje ideálne prostredie pre rast detí.
Sex vytvára mocné puto medzi účastníkmi, ktoré je fyzické, emocionálne a duchovné. Keď je sex vyňatý z manželského zväzku, rýchlo sa stáva žiadostivou a závislou aktivitou. Pornografia je mocný nástroj, ktorý presadzuje sex založený na žiadostivosti, miesto sexu založenom na láske. Narušuje to sex a znehodnocuje ľudskú bytosť, ktorú Boh stvoril na svoj obraz. (Gn 1,26-27)
Boh nám dal jasné inštrukcie týkajúce sa sexu:Sex je iba pre manželov
Sex je mocná aktivita, ktorá ovplyvňuje naše telo, dušu a myseľ. S našim sexuálnym partnerom z nás sex vytvára jedno telo. Sex nám dovoľuje podieľať sa na zázraku stvorenia života. Manželstvo poskytuje najlepšie prostredie, v ktorom môžu vyrastať deti.
Manželstvo by mali mať všetci v úcte, manželské lôžko nech je čisté. Boh bude súdiť cudzoložných a smilných. Hebr 13,4; ďalej Prís 5,18-20; Ž 127,3...Sex spája muža a ženu fyzický, emocionálne a duševne
Z tohto dôvodu muž opustí svojho otca a matku a spoločne so svojou manželkou budú jedno telo. Gn 2,24
Na začiatku stvoril Boh muža a ženu. Preto muž opustí svojho otca a matku a pridruží sa k svojej žene, takže sa tí dvaja stanú jedným telom. Tak teda už nie sú dvaja, ale jedno.Mk 10,6-8Sme povolaní k sexuálnej čistote
Je to Božia vôľa, vaše posvätenie. Musíte sa zdržiavať smilstva, každý by sa mal naučiť kontrolovať svoje telo v posvätnosti a úcte, a nie vo vášni a žiadostivosti ako pohania, ktorí nepoznajú Boha. 1 Sol 4,3-5
Pre manželov je sex založený na láske, nie na žiadostivosti. Pre slobodných je zdržiavanie sa sexu cvičením kontroly nad svojim telom a myšlienkami.Prečo je naše sexuálne správanie tak dôležité pre Boha?
Sex je jedna z najmocnejších ciest akou môžeme poctiť alebo nepoctiť Boha. Stvorenie života je možno ten najväčší dar, ktorý nám Boh dal okrem Kristovho vykúpenia za hriechy. Sex umožňuje mať veľký vplyv na nášho partnera a naše potenciálne deti. V momente hriešneho sexu otvárame dvere zlým duchom a kliatbam, ktoré môžu ovplyvniť terajšie a budúce generácie. Dodržiavanie Božích príkazov o sexe je forma uctievania si najhlbšej časti nášho bytia. Ponúkame niekoľkobodov, ktoré poukazujú na základy uctievania:
- akceptovaním Ježišovej obety za naše hriechy, sa naše telá stali vlastníctvom Božím;
- Vari neviete, že vaše telá sú Kristovými údmi? 1Kor 6,15;
- Ale telo nie je na smilstvo, lež pre Pána a Pán pre telo. 1 Kor 6,13;
- naše telá sú chrámami Ducha Svätého;
- Neviete že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? 1 Kor 3,16;
- predstava, že Duch Svätý prebýva v nás, by nám mala vytvoriť bázeň a úctivý strach, ak pokladáme sexuálnu aktivitu za niečo, čo nás spája s človekom, s ktorým máme sex.Sexuálnym hriechom poškvrňujeme Boží chrám a špeciálnu jednotu, ktorú máme s Bohom
Vari neviete, že vaše telá sú Kristovými údmi? Môžem teda vziať Kristove údy a urobiť ich údmi neviestky? Vonkoncom nie! Alebo neviete, že ten, kto sa spája s neviestkou, je s ňou jedno telo? Veď sa hovorí: "Budú dvaja v jednom tele" Ale kto sa spája s Pánom, je s ním jeden Duch. Varujte sa smilstva! Každý hriech, ktorého by sa človek dopustil, je mimo tela; kto však smilní, hreší proti vlastnému telu. A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? 1 Kor 6,15-19Sme povolaní slúžiť Bohu našimi telami
Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele. 1 Kor 6,20
Ktorý druh sexu je zlý?
Boh veľmi jasne povedal, ktoré druhy sú zlé. Každý sex mimo manželstva je hriech. Ponúkame nejaké biblické odkazy na každý druh sexu:
Cudzoložstvo - sex mimo manželstva (Gal 5,14; Heb 13,4; Gn 39,6-12);
Beštialita - sex so zvieratami (Ex 22,14; Lv 18,23);
Incest - sex medzi členmi rodiny (Lv 18,6-7.10.22; 2Sam 13,2-22);
Smilstvo - sex, keď minimálne jeden nie je ženatý (Gn 34,1-7; Dt 22,13-28; 2Sam 13,2-22; 1Kor 6,9; 2Kor 12,21; Gal 5,19; Heb 13,4; Kol 3,5; 1Kor 7,8-9);
Homosexualita - sex (myslí sa tým sexuálne konanie, nie orientácia) s tým istým pohlavím (1Kor 6,9; Lv 20,13; Lv 18,22; Rim 1,26-32);
Duševný sex - Ježiš položil myslenie na sex na roveň so spáchaním aktu. Povedal: Ja vám však hovorím, že každý, kto sa žiadostivo pozrie na ženu, už spáchal hriech vo svojom srdci. Tento názor myšlienkového hriechu neplatí len na sexuálne fantazírovanie, ale aj na hriech a vraždu (Mt 5,22; Mk 7,22). Pornografia mocne podporuje duševný sex.
Pedofília - sex s deťmi, forma smilstva (Mk 9,42; Lk 17,1-2; 2Kor 12,21; Gal 5,19; Heb 13,4; Kol 3,5; 1Kor 6,9);
Znásilnenie - sex silou, proti vôli (Dt 22,24-25; 2Sam 13,12-22).Boh zakázal tieto aktivity, aby ďalšie generácie boli počaté a vyrastali v najlepšom možnom prostredí s láskou a vernosťou. Keď sú Božie príkazy porušené sexuálnym hriechom, má to za následok bolesť a deštrukciu.Existujú aj iné formy sexuálnej aktivity, ktoré môžeme považovať za šedé miesta, o ktorých sa v Písme nehovorí. Tieto sú typickými „horúcimi zemiakmi“ sexuality a často nie sú spomenuté ani na nedeľných omšiach. Pornografia často zachádza tak ďaleko, že využíva a podporuje tieto formy sexuality a veľa ľudí fantazíruje o týchto praktikách. Je potrebné vedieť, čo Boh hovorí, k tomuto, takže sme zhromaždili aj ďalšie štúdie, aby sme vám pomohli určiť, aká je Božia vôľa vzhľadom na praktiky ako masturbácia, sadomasochizmus, otroctvo a análny sex. zdroj - www.christ-net.sk
Pokracoavanie - sexpredmanzelstvom.ic.cz
10 Božích prikázaní - Ako 14 rocné dievca skoncilo v pekle pre jednu nemravnú knižku
Celá kázeň Kuffa - 10 Božích prikázaní
Všetci v zásade sú v zásade dobrí a takmer každý pôjde do neba ?
Z knihy : Čomu veria skutočne katolíci ? Karl Keating
Je to tak ? Nečítali ste nikdy novinové titulky? Mnoho ľudíí sa správa tak, akoby boli od základu zlí, a to nerátam tých, čo sa do novín nikdy nedostanú. Je dobrý ten, čo robí potraty? A čo drogový díler? A notorický smilník? A čo tí, o ktorých sa zdá, že si svoj život vybudovali na konkrétnom hriechu?
Odovzdali srdce Kristovi, alebo svojej žiadostivosti? Pravda, všetko bolo stvorené ako dobré, vrátane každého človeka. Máme však slobodnú vôľu, ktorú máme môžeme využívať, ale aj zneužívať. Každý ju občas zneužiť a toto zneužitie sa volá hriech. „Veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva," hovorí sv. Pavol (Rim 3, 23).
Niektorí ľudia neprestanú hrešiť až do konca života nastúpia na eskalátor smerom nadol. Iní svoje hriechy oľutujú a zomrú v stave milosti - nastúpia smerom nahor. Koľkí budú na jednom a koľký na druhom eskalátore? To jednoducho nevieme. Biblia nám nedáva nijaké čísla, ale zato nám ponúka nepríjemné náznaky: „Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života" (Mt 7, 14), „lebo mnoho je povolaných ale málo vyvolených" (Mt 22, 14).
Keď sa Ježiša poslucháči opýtali, či je málo tých, čo budú spasení,
odpovedal: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo h vorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebu môcť" (Lk 13, 24).
Bežná predstava, že väčšina ľudí pôjde do neba, i pravdepodobne svoj pôvod v tom, že si nedostatok uvedomujú závažnosť hriechu a spoliehajú sa na Božiu milosť na úkor ignorovania Božej spravodlivosti.
Okrem toho existuje aj názor, že spasí všetkých,dokonca aj tých, čo o to nestoja. Lenže Boh bude milosrdní ale len k tým, čo ho o to milosrdenstvo prosia.
Nebude svoju milosť a spásu nikomu vnucovať. Spása je a ako každý dar možno ju odmietnuť. Nemáme dôvod myslieť si, že ju odmietne iba pár ľudí. Ako |( sme si to aj mohli myslieť, keď žijeme v najkrvavejšom najkrutejšom storočí ľudských dejín?
Učenie o očistci nie je zásadného charakteru, je to len teória, presne ako predpeklie ?
Robíte hneď dve chyby. Prvou je dávať očistec a p peklie na jednu vieroučnú úroveň, druhou je vyhlásiť učenie o očistci za „dobrovoľne voliteľnú" teóriu, je to tak. Očistec je vyhláseným článkom katolíckej ry. Ako katolík v neho musíte veriť a ak študujete písmo a prax prvých kresťanov, mali by ste v neho veriť.
Predpeklie má úplne inú pozíciu. Vychádza z telogických dohadov, nie zo zjavenia. Ak sa vám zdajú tieto dohady presvedčivé, môžete v predpeklie veriť. l Ak sa vám presvedčivé nezdajú, máte možnosť v predpeklie neveriť. V dnešnej dobe už predpeklie v svoji prácach podporuje podstatne menej teológov, ako predd päťdesiatimi rokmi. Je pravda, že ich menej podporuje aj očistec - alebo o očistci už vôbec nehovoria ale to je ich chyba, a nie chyba učenia.
Prečo sa teda o očistci menej hovorí? Napadá mi niekoľko dôvodov: ústup od pravidelného modlenia za zosnulých, znížený cit pre hriech a aj cit našej nehodnosti pred Bohom, niektorými ľuďmi prehnané
zdôrazňovanie Božej milosti na úkor jeho spravodlivosti a možno aj rozpaky nad učením, ktoré počas reformácie priviedlo niektorých ľudí k odchodu z Cirkvi.
V.ičšina ľudí pod slovom predpeklie myslí predpeklie pre deti, miesto, kam sa podľa tejto teórie dostanú nepokrstené deti. Odlišuje sa od predpeklia otcov, čo je miestokdde čakali dobrí ľudia, ktorí zomreli pred Ježišových zmŕtvychvstaním, kým sa im otvorí nebo. Pretože predpeklie otcov je špecificky spomenuté v Písme („prišiel a kázal duchom čo boli vo väzení", 1 Pt 3, 19), katolík v neho musí veriť. Čo však s predpeklím detí? Nie je spomenuté v písme a Cirkev nikdy formálne nedefinovala jeho existenciu, ale mnoho teologických prác už od stredoveku tvrdí že takýto stav (miesto) je logicky nevyhnutné.*
Poznámka : 6, októbra 2006 sa skončilo výročné plenárne zasadnutie Medzinárodnej teologickej komisie pod predsedníctvom kardinála Wiliama Levadu, ktorá medzi preberanými témami venovala fcmbitnú pozornosť osudu detí, ktoré zomreli bez krstu.
To, že takéto deti idú do neba, je pravdepodobnejšie ako všeobecne známy koncept tzv. limba. Ako povedal člen teologickej komisie páter Paul McPartlan, profesor katolíckej univerziity vo Washingtone, „nemôžeme s istotou povedať, čo sa deje s nepokrstenými deťmi po smrti, ale máme dobré dôvody dúfať, že Boh s milosrdenstvom a láskou zhliada na tieto deti a spasí ich".
Ide o nový pohľad na starý problém. Ako však zdôraznil další člen komisie arcibiskup Bruno Forte z Chieti-Vasto, nový arcbiskup neprotirečí doterajšiemu učeniu ani náuke o dedičnom hriehu. Ten je stále zmazateľný iba krstom. „Ale v prípade detí nekrstených bez vlastného pričinenia sa zdá, že zachraňujúca moc Krista by mala prevážiť nad silou hriechu," konštatoval arcibiiskup Forte.
Tridentský koncil v súvislosti s prechodom do stavu ospravodlivenia vyhlásil: „Od zverejnenia evanjeli sa tento prechod nemôže uskutočniť bez vody znu vuzrodenia (krstu) alebo bez túžby po nej, pretože napísané: ,Ak sa niekto nenarodí z vody a z Dudu nemôže vojsť do Božieho kráľovstva' (Jn 3, 5)." Teológovia sa však pýtajú, čo sa stane s deťmi, ktoré zónu pred krstom vodou a ktoré po ňom nemôžu túžiť, pretotože sú ešte príliš malé ? Čo sa stane s niekým, takto zomrie v stave dedičného hriechu? Ako rozriešiťj problém, keď je dieťa nehodné vstúpiť do neba. ale na druhej strane sa nám zdá, že jeho večné zatratení v pekle je v protiklade s Božím milosrdenstvom? Odpoveď, s ktorou prišli stredovekí teológovia, je predpeklie. Väčšina moderných teológov už nevidí dôvod jeho existencie a hovorí, že Boh pravdepodobne nejaký iný spôsob, ktorým umožní nepokrsteným m deťom rozhodnúť sa byť s ním alebo proti nemu ilinf po smrti.
Uvedomte si, že Cirkev nevyhlásila existenciu predpeklia za článok viery, a tak niekto môže byť dobrým katolíkom a veriť v neho, alebo aj neveriť. Nemôžeme niekoho označiť za zlého katolíka len preto, že má iný názor ako my.
Každý okrem kanonizovaných svätých a mučeníkov musia stráviť aspoň nejaký čas v očistci predtým, než pôjde do neba ?
Nie je to pravda, hoci je pravdepodobné, že väčšína ľudí tam na ceste do neba skutočne strávi nejaký čas. Aby sme pochopili, prečo je to tak, musíme najprv pil chopiť, čo to vlastne je očistec.
Biblia nás učí, že nič nečisté nevojde do neba Hjr 21, 27). Tým sú zjavne vylúčení zatratení, ktorí
nečistí, pretože keď zomrú, nemajú v duši nijakú milosť. Sú absolútne nehodni ísť do neba. Co však s tými, ktorí zomrú v stave milosti, oľutujú svoje hriechy? pôjdo do neba, ale nie všetci priamo. Mnohí budú najprv očistení v očistci. O očistci je lepšie uvažovať ako o stave , a nie ako o mieste.
počas svojho života často uprednostňujeme svoju vôľu pred Božou („nie tvoja vôľa, Pane, ale moja nech sa stane ") a toto uprednostňovanie má svoj základ v pokrivenej| sebaláske. Pretože nás stvoril Boh, vo svojej podstate sme dobrí. V tomto zmysle by sme mali prejavovať pravú sebalásku. Keď však odmietneme Boží zákon a riadime sa iba svojou pomýlenou vôľou, prejavujeme pokrivenú sebalásku, iným slovom, hrešíme. Ak zomrieme a v duši máme pozostatky tejto pokrivenej sebalásky, nezomreli sme úplne očistení, aj sme svoje hriechy oľutovali. Nie sme úplne hodní neba, ale nepatríme ani do pekla, pretože nie sme zatratení. Namiesto toho budeme čakať v predsieni neba,až kým nebudeme očistení od zvyškov tejto pokrivenej sebeláisky. A túto predsieň nazývame očistcom. Keď
zomrie posledný človek na zemi a keď posledný človek v očstci i pôjde do neba (a každý, kto je v očistci, raz pôjde do neba), očistec prestane existovať.
Pravda, slovo „očistec" sa v Písme nevyskytuje, ale rovnako ako sa tam nevyskytuje ani „Trojica" či „vtelenie", napriek tomu sú oba tieto pojmy, rovnako ako očistec, súlade s Písmom. Spomína však Písmo očistec priamo, hoci aj pod iným menom? Možno. Pozrime sa na Petrov list 3, 19. Po smrti na kríži Ježiš „kázal aj dušiam, čo boli vo väzení". Kto boli títo ľudia? Nie tí, čo boli odsúdení do pekla, pretože tým už nemá zmysel kázať , nič im už nemôže pomôcť. Nie tí, čo boli v nebi, pretože nebolo až do vzkriesenia otvorené pre nikoho. Títo duchovia vo väzaní boli dobrí ťudi, ktorí zomreli predtým, než Vykupiteľ otvoril nebo.
Z knihy : Čomu veria skutočne katolíci ? Karl Keating
Hore na začiatok Sv. Mária Columba Schonathová - Ty sa hanbíš za svoje telo ( oblečenie ) ? Ja sa však hanbím za tvoju dušu