Svätý Narcis biskup 
Narcissus, ep. Hierosolymitan

+ 222 - biskup, mál asi stošestnásť rokov

29. októbra, pripomienka - Atributy: džbán, anjel, biskup, pastierská berla,

Stal sa obľúbeným kňazom vynikajúcim v ctnostiach a vo veľmi pokročilom veku bol zvolený za biskupa v Jeruzaleme. Miloval Pannu Máriu ktorá cnosťami ktorú obdaroval Boh, previšovala svätých i anjelov. Mal charizmi zázrakov, žil asketicky, ujímal sa trpiacích a utláčaných, napomínal tých, ktorí dávali pohoršenie.

 Čo je to cnosť?

Jedni ho milovali a druhí hledali príležitosť ho zničit. Trojice mužov sa rozhodla krivo svedčit v prospech vymysleného obvinenia, čím dosiahli biskupovho odchodu. Potom ích však postihli Božie tresty, které na seba k podpore krivej prísahy svolávali. Narcis sa nakonec vrátil a dožil sa najvyššieho veku zo všetkých biskupov.

Hlavným prameňom informácií o s v. Narcisovi sú Cirkevné dejiny hl. 9 a 10, ktorých autorom je dejepisec Eusebius. Narcis sa narodil okolo r. 96 pravdepodobne v Jeruzaleme. Jeruzalemský biskup Alexander obyvateľom mesta Antinos v EGYPTE plo medziiným písal: „Pozdravuje vás aj Narcis, ktorý predo mnou sedel na biskupskej stolici v Jeruzaleme a ktorý ma teraz odporuje radou a modlitbou. Má asi stošestnásť rokov a napomína vás i mňa, aby sme žili vo svornosti.

Sv. Narcis mal milosť poznať v Jeruzaleme niektorého apoštola alebo učeníka

Sv. Narcis zaiste mal milosť poznať v Jeruzaleme ešte niektorého ho apoštola alebo učeníka.Ako chlapec sa stal Ježišovým učeníkom poznal jeho učenie a začal mu slúžiť ako klerik, potom ako kňaz a napokon ako biskup.

Neúnavne ohlasoval Božie slovo

Povinnosti svojho úradu vykonával vždy horlivo, takže ho veriaci všeobecne nazývali svätým kňazom čo o ňom okrem Eusebia zaznačili aj cirkevní spisovatelia sv. Epifanius (? 402) a sv. Hieronym (? 420

Narcis bol už hodne starý, keď v Jeruzaleme okolo r. 180 zomrel biskup Dolichianus. Veriaci ľud s kňažstvom a s biskupmi si ho vyvolili za patriarchu na uprázdnenú biskupskú stolicu v Jeruzaleme. V plnej miere sa stal hodným svojho vysokého postavenia. Ako najvyšší pastier dvojnásobil svoju horlivosť v Božej službe. 
Neúnavne ohlasoval Božie slovo, poučoval nevedomých, napomínal slabých a kolísavých, potešoval zarmútených, podporoval núdznych, zastával sa utlačovaných, ale prísne karhal tých, čo viedli hriešny život.

V Eusebiovýchnových Cirkevných dejinách sa v celej 9. hlave hovorí o zázrakoch, ktorými Boh podporoval svojho sluhu vo vykonávaní svätých povinností. „Veriaci tejto cirkvi (jeruzalemskej) spomínajú niekoľko Narcisových zázrakov, o ktorých správa prechádzala z pokolenia na pokolenie cez tradíciu (ústne podanie bratov (veriacich).

Medzi nimi rozprávajú aj o tomto zázraku

V prvých časoch kresťanstva veriaci so svojimi kňazmi trávili predvečer výročitých veľkých slávností celú noc v modlidbách a v nábožnom speve žalmov. Aj v predvečer zmŕtvychvstania Pána Ježiša Krista sa nábožní kresťania zhromaždili so svojím biskupom * a s kňazmi v chráme a modlili sa. Celý chrám bol slávnostne osvetlený mnohými lampami na znamenie, že Ježiš Kristus sveta, zvíťazil nad temnotami a nad smrťou. Diákoni v noci zbadali, že olej v lampách dochádza a nábožný ľud sa obával že sa zvyčajné bohoslužby prerušia.

Diákoni oznámili tento nedostatok biskupovi. Biskup Narcis sa však nedal mýliť a rušiť v pobožnosti, ale diakonom prikázal, aby nabrali posvätenú vodu z kristitelnice. Keď ju doniesli k biskupovi, modlil sa nad ňou, požehnal ju a kázal diakonom, aby ňou naplnili lampy.

Zadivení diakoni vykonali biskupov rozkaz a hľa, voda bola premená na drahocenný olej, ktorý v lampách krásne horel a svietil." 
Dejepisec Eusebius stoštyridsiatich rokoch na vlastné oči videl tento zázračný olej, ktorý si niektorí nábožní kresťania prechovávali ako drahú relikviu.
Hoci si Narcisa pre jeho výborné čnosti, pre jeho horúcu horlivovosť za Božiu česť a za spásu jemu zvereného stáda všeobecne ctili a milovali, milostivý Boh dopustil na neho veľké protivenstvo a utrpenie.

.............................................................................................................................................................................................................
Keďže sa Svätý Narcis biskup staral o mravný poriadok v Cirkvi a previnilcov neohrozene karhal a napomínal, popudil si proti sebe kajúcich hriešnikov. 
Traja z nich, ktorých mená však cirkevný dejepisec neudáva, iba všeobecne o nich hovorí, povstali proti nemu a obvinili ho, že holduje hnusnej neprávosti. A svoje ohováranie potvrdili aj krivou prísahou, hoci nik z veriacich im neveril.

 O ohovaraní - svätý Ján Mária Krstiteľ Vianney

Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne

 Jeden z nich povedal: Ak je naša prísaha krivá, nech zhorím !

Druhý: Ak som luhal, nech ma Boh potresce malomocenstvom

A tretí: Nech oslepnem, ak som povedal lož !

Veriaci si aj po tomto ohováraní a pomste ctili Narcisa tak ako predtým. Narcis si bol istý svojou nevinou, ale bol presvedčený, že ak sa Biskupova povesť poruší, nemôže dokonale účinkovať a veriacemu ľudu byť tým, čím má byť. Preto tajne opustil Jeruzalem a skryl sa na púšti, kde slúžil Bohu modlitbami, rozjímaním, pôstom a iným sebazapieraním.Božia spravodlivosť nenechala však beztrestne pohaniť svojho verného sluhu a prísne potrestala krivoprísažníkov. Bezbožníkom sa splnilo, čo si pri krivej prísahe žiadali: každý zahynul, ako si žiadal.

 V dome prvého: v noci vypukol požiar, pri ktorom sa nedalalo pomýšľať na uhasenie a zomrel v ohni s celou rodinou.

Bezbožníkom sa splnilo, čo si pri krivej prísahe žiadali: každý zahynul, ako si žiadal ...

 Na druhého: bezbožníka dopustil Boh malomocenstvo, takže celé telo mu pokrývali rany.

Podľa bežných zákonov ho obyvatelia vyhnali z Jeruzalema a zahynul na púšti

Keď to videl tretí 

krivoprísažník, naľakal sa, dal sa na pokánie.

 Keď to videl tretí krivoprísažník, naľakal sa, dal sa na pokánie. Dosvedčil biskupovu nevinnosť a svoju krivú prísahu. Plakal tak veľmi a tak dlho, až oslepol a nikdy viac neuzrel Božie svetlo.

Takými zázrakmi dokázal všemohúci a spravodlivý Boh nevinnosť svojho biskupa.

Veriací i biskupi dlho hľadali svätého patriarchu. Narcisa, ale márne. Preto si vyvolili za biskupa zbožného kňaza Diusa.

Za osem rokov po zmiznútí Narcisa umreli traja biskupi v Jeruzaleme a to Dius, Germanion a Gordius. Veľký smútok a žiaľ zavládli medzi veriacimi. A hľa, keď sa po Gordiovej smrti chystali na uhli nového najvyššieho pastiera, do Jeruzalema neočakávane prišiel Narcis.

V celom meste nastalo veľké jasanie a radosť. Veriací ho so slzami v očiach prosili, aby zasa prevzal svoj biskupský úrad, čo im on aj splnil. Keďže bol už staručký, pribral si za pomocníka v úrade Alexandra, biskupa z Kappadócie, ktorý v tom čase priputoval do Jeruzalema pomodliť sa pri Spasiteľovu hrobe. 
S jeho pomocou spravoval Narcis zverené stádo až do roku 212, v ktorom tíško zomrel v sto šestnástom roku svojho požehnaného a svätého života. Tento dátum však nie je istý. Dlhý čas* Juruzalemskí veriaci oplakávali svojho svätého biskupa a s veľkou učtou a láskou si pripomínali jeho blahoslavenú pamiatku.
...........................................................................
PŘEDSEVZETÍ, MODLITBA
Slova mohou způsobit mnoho dobrého i nenapravitelné škody. Zamyslím se nad možným dosahem svých slov.
Může k nim patřit i modlitba, v níž denně prosím, aby mi byly odpuštěny viny tak, jako já sám odpouštím těm, kteří se vůči mě provinili. Dovolávám se lásky pro lásku nebo se někdy hlásím o trest za tvrdost svého srdce? 
Bože, Tys naplnil svatého biskupa Narcise duchem pravdy a lásky, aby byl dobrým pastýřem Tvého lidu; veď nás, abychom i my podle jeho příkladu rostli ve víře a lásce, a na jeho přímluvu nás provázej svou pomocí. Prosíme o to skrze Tvého Syna Ježíše Krista, našeho Pána, neboť on s Tebou v jednotě Ducha svatého žije a kraluje po všechny věky věků. Amen

Evanjelium podľa Matúša – Mt 19,16–19
Bohatý mladík. – 1616–26Tu k nemu ktosi pristúpil a pýtal sa ho: „Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?“ On mu povedal: 17„Prečo sa ma pýtaš na dobré? Len jeden je dobrý. Ale ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania!“ 
18 On sa ho opýtal: „Ktoré?“ Pán Ježiš povedal: „Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! 19Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ 
https://dkc.kbs.sk

 O ohovaraní - svätý Ján Mária Krstiteľ Vianney 
(na podkladě závěrečné modlitby breviáře) 

POZNÁMKA
Další světci v Martyrologium Romanum 29.10.: 
Maria Restituta /Helena/ Kafka* (1943); Felicianus, m. Carthagine, (ca. s. III); Honoratus, ep. Vercellen., (s. IV/V in.); Zenobius, m. Sidone, (s. IV); Abraham, anachoreta, (366); Iacobus, ep. in Mesopotamia, (521); Theodarius, (ca. 575); Colmanus, ep. Duacen., (s. VII); Dodo, (s. VIII); Caietanus Erricow, presbyter, (1860); Chiara Luce Badanow, (1990). 
 https://catholica.cz

Čo je to cnosť ?

Cnosť je trvalá a stála dispozícia konať dobro.

Cnosť je trvalá a stála dispozícia konať dobro. Umožňuje človekovi nielen konať dobré skutky, ale aj dávať zo seba samého to najlepšie. Čnostný človek so všetkými svojimi zmyslovými a duchovnými silami smeruje k dobru, ide za ním a volí si ho v konkrétnom konaní” (KKC 1803). Aj sv. Gregor Nyssenský nám objasňuje, prečo treba viesť čnostný život: „Cieľom čnostného života je stať sa podobným Bohu.”

Vedieť voliť dobro a odolávať pokušeniam, to je praktický život nadobúdania čností. „Cnostný človek je ten, ktorý slobodne koná dobro.” (KKC 1804)

Čnosti a sloboda

„Ľudské čnosti sú pevné postoje, stále dispozície, trvalé dokonalosti rozumu a vôle, ktoré usmerňujú naše činy, usporadúvajú naše vášne a riadia naše správanie podľa rozumu a viery. Poskytujú človekovi ľahkosť, sebaovládanie a radosť, aby mohol viesť morálne dobrý život. Čnostný človek je ten, ktorý slobodne koná dobro” (KKC 1804).

Koľko omylov nachádzame okolo seba aj v nás samých, keď hovoríme o slobode! Avšak Pavlovo „,Všetko smiem.’ Ale nie všetko osoží” hovorí o skutočnom ovládaní sa a o riadení svojho života spod zorného uhla večných Božích právd. Poznáme predsa pravdu našich otcov: „Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže”, a ak hovoríme o čnostiach, tak platí zásada, že Boh stavia na ľudskej prirodzenosti.

• Ježišovo vyvolenie si napr. Petra za prvého z apoštolov bol z ľudského hľadiska skoro prehratý zápas. Legenda spomína, že keď Ježiš vystúpil do neba, anjeli sa pýtali, kto bude pokračovať v diele evanjelizácie. Keď sa dozvedeli, že apoštoli, nedávali tomu nijakú šancu. Peter so svojimi pozitívnymi aj negatívnymi povahovými črtami však na sebe pracoval a bol dôstojným prvým pápežom. Zasiahnutý Ježišovou láskou, napriek prehrám sa usiloval o napĺňanie Učiteľovho odkazu. A nesklamal. Ako čítame v Skutkoch apoštolov, vedel sa poučiť aj z chýb a v budúcnosti sa im vyhnúť.
•  
•  viac...

Svätý Antonious Baldinucci

 radšej chcem zomrieť, ako si pošpiniť jazyk hoci len najmenšou lžou.

19. júna 1665 vo Florencii t 17. novembra 1717 v Pofi, provincia Frosinone

Svätý Antonius Baldinucci   |  

Tento druh (diabolstva) sa nedá vzhnať ináč, iba modlitbou a pôstom

(Mt 17,14–21)

DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY : Svätá Faustína : Nedeľa, prvý deň. Hneď som išla pred Najsvätejšiu sviatosť. Obetovala som sa spolu s Ježišom, ktorý je v Najsv. sviatosti, večnému Otcovi. Vtom som začula v duši slová: „Tvojím cieľom a cieľom tvojich spoločníčok je čo najtesnejšie sa spájať so mnou skrze lásku. Budeš zmierovať nebo so zemou, budeš zmierňovať spravodlivý Boží hnev a vy­prosovať milosrdenstvo pre svet. Zverujem ti do starostlivosti dve perly drahocenné môjmu srdcu. Nimi sú duše kňazov a rehoľné duše. Budeš sa modliť zvlášť za nich, ich sila bude vo vašom sebazničení. Modlitby, pôsty, umŕtvovania, prácu a všetky utrpenia budeš spájať s mojou modlitbou, pôstom, umŕtvením, prácou a utrpením. Vtedy budú mať silu pred mojím Otcom."

 Pokračovanie

+ Pán Ježiš mi dal poznať, ako všetko závisí od jeho vôle !

Dal mi hlboký pokoj ohľadne celého diela

DENNÍČEK SVATEJ FAUSTÍNY

„Počúvaj, dcéra moja, hoci sú všetky diela, ktoré vznikajú z mojej vôle, vystavené väčším ťažkostiam, predsa rozmýšľaj, či boli niektoré z nich vysta­vené väčším ťažkostiam ako moje bezprostredné dielo - dielo vykúpenia. Nesmieš si príliš pripúšťať k srdcu protivenstva.

Svet nieje taký silný, ako sa zdá, jeho moc ( zla )je prísne obmedzená ! Vedz o tom, dcéra moja, že ak je duša naplnená žiarou mojej čistej lásky, vtedy všetky ťažkosti unikajú ako hmla pod lúčom slnka, boja sa takej duše zachytiť, a všetci protivníci sa boja si s ňou začínať, lebo cítia, že táto duša je silnejšia ako celý svet...
Dcéra moja, rob v celom diele milosrdenstva toľko, koľko ti poslušnosť dovoľuje, ale moje najmenšie želanie jasne predlož spovedníkovi a čo on roz­hodne, od toho sa už nesmieš odkloniť, ale všetko verne spln, inak by som nemal v tebe zaľúbenie..."

Po svätom prijímaní som videla Pána Ježiša. Povedal mi tieto slová:

Dnes prenikni do ducha mojej chudoby a zariad všetko tak, aby ti ani najchudobnejší nemali čo závidieť.

Nie vo veľkých budovách a v nádherných zariadeniach, ale v čistom a pokornom srdci sa mi páči." Keď som zostala sama, začala som sa zamýšľať nad duchom chudoby.

Vidím jasne, že Ježiš nemal nič, hoci je Pánom všetkého. Jasličky požičané, kráča životom, konajúc dobro všetkým, a sám nemá kde hlavu skloniť. Na kríži vidím vrchol jeho chudoby, lebo nemá ani šaty na sebe.

Ó, Ježišu, skrze slávnostný sľub chudoby sa Ti túžim pripo­dobniť, chudoba bude mojou matkou. Navonok nič nevlastniť a nedis­ponovať ničím ako svojím vlastníctvom ani vnútorne po ničom netúžiť. A aká veľká je Tvoja chudoba v Najsvätejšej sviatosti. Či bola duša niekedy taká opustená ako Ty, Ježišu, na kríži? )

Večer som videla ukrižovaného Pána Ježiša. Z rúk, nôh a boku vyte­kala najsvätejšia krv. Po chvíli mi povedal: „To všetko je pre spásu duší. Uváž, dcéra moja, čo robíš ty pre ich spasenie."

Odpovedala som: „Ježišu, keď pozerám na Tvoje utrpenie, ja nerobím pre záchranu duší takmer nič."

Pán mi povedal: „Vedz, dcéra moja, že tvoje každodenné tiché mučeníctvo v úplnom odovzdaní sa mojej vôli privádza veľa duší do neba. Keď sa ti zdá, že utrpenie je nad tvoje sily, pozeraj na moje rany a povznesieš sa nad ľudské opovrhovanie a súdy. Rozjímanie o mojom umučení ti pomôže povzniesť sa nadovšetko." Pochopila som mnohé veci, ktoré som nemohla predtým pochopiť.

Dnes, keď som sa pripravovala na sv. prijímanie, ma Ježiš požiadal, aby som viac písala. Nielen o milostiach, ktoré mi udeľuje, ale aj o von­kajších veciach, a to pre potešenie mnohých duší.
+ Po tej noci utrpenia, keď kňaz vošiel s Pánom Ježišom do cely, 1458 celej mojej bytosti sa zmocnila taká páľava, že som cítila, že keby kňaz trochu predĺžil tú chvíľu, Ježiš sám by sa vytrhol z jeho ruky a prišiel by do mňa.

Po sv. prijímaní mi Pán povedal: „Keby ma kňaz nepriniesol do teba, 1459 prišiel by som sám v tej istej podobe. Dcéra moja, tvoje utrpenie dnešnej noci vyprosilo veľkému množstvu duší milosť milosrdenstva."

+ „Dcéra moja, chcem ti niečo povedať." Odpovedala som: „Hovor 1460 Ježišu, lebo túžim po Tvojich slovách." „Nepáči sa mi, že sa riadiš tým, že kvôli šomraniu sestier si neprijala spoveď otca Andrasza v cele. Vedz o tom, že takto si im dala ešte väčší dôvod na šomranie. "Veľmi ponížene som odprosovala Pána. Ó, Majster môj, karhaj ma, neodpúšťaj mi a nedovoľ mi blúdiť.
+ Ó, môj Ježišu, keď ma nechápu a moja duša je utrápená, túžim 1461 zostať chvíľu sama len s Tebou. Reč smrteľníkov ma nepoteší, neposielaj mi, ó, Pane, takých poslov, ktorí mi hovoria len sami od seba, čo im nadiktuje ich vlastná prirodzenosť. Takí tešitelia ma veľmi unavujú.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

PIATY ZOŠIT

371

Tvojho milosrdenstva. Posmelená Tvojou dobrotivosťou Ti vyrozprá­vam o všetkých bolestiach môjho srdca."
Ježiš: „Hovor, dieťa, všetko bez nejakých výhrad, lebo ťa počúva milu­júce srdce, srdce najlepšieho priateľa."
„Ó, Pane, teraz vidím všetku svoju nevďačnosť a Tvoju dobrotu. Pre­nasledoval si ma svojou láskou a ja som marila všetky Tvoje námahy. Vidím, že za márnenie Tvojich milostí mi patrilo samé dno pekla."
Ježiš preruší rozprávanie duše a hovorí: „Neponáraj sa do svojej bie­dy, si príliš slabá, aby si hovorila. Radšej pozeraj do môjho srdca plného dobroty, pripusti si k srdcu moje city a usiluj sa o tichosť a pokoru. Buď milosrdná voči druhým, ako ja som voči tebe. Keď pocítiš, že tvoje sily slab­nú, prichádzaj k prameňu milosrdenstva, posilňuj svoju dušu a neustaneš na ceste."
Duša: „Teraz už chápem Tvoje milosrdenstvo, ktoré ma zakrýva ako žiarivý oblak a vedie ma do domu môjho Otca. Chráni ma pred straš­ným peklom, ktoré som si nie raz, ale tisíckrát zaslúžila. Ó, Pane, celá večnosť mi nebude stačiť na hodné zvelebovanie Tvojho nepreniknu­teľného milosrdenstva, Tvojho zľutovania nado mnou."

Rozhovor milosrdného Boha s trpiacou dušou
1487 +Pán Ježiš: „Duša, vidím ťa tak veľmi trpieť, vidím, že nemáš silu ani len hovo­riť so mnou. Hľa, ja sám budem hovoriť k tebe, duša. Hoci by tvoje utrpe­nia boli aké veľké, nestrácaj pokoj ducha, ani sa nepoddávaj znechuteniu. Ale povedz mi, dieťa moje, kto sa opovážil zraniť tvoje srdce. Povedz mi o všet­kom, buď úprimná vo vzťahu ku mne, odkry mi všetky rany svojho srdca. Ja ich vyliečim a tvoje utrpenie sa stane prameňom tvojho posvätenia."
Duša: „Pane, také veľké a rozličné sú moje utrpenia a ich dlhé trva­nie ma už napĺňa znechutením."
Ježiš: „Dieťa moje, netreba sa znechucovať. Viem, že mi bezhranične dôveruješ. Viem, že poznáš moju dobrotu a milosrdenstvo, preto sa môže­me podrobne porozprávať o všetkom, čo ti tak veľmi leží na srdci."
Duša: „Mám tak veľa rôznych vecí, že neviem, o čom najskôr hovo­riť, ako to všetko vypovedať."
Ježiš: „Hovor ku mne jednoducho ako priateľ priateľovi. No, povedz mi, dieťa moje, čo ťa zdržiava na ceste svätosti."
Duša: „Nemám dobré zdravie, to ma zdržiava na ceste svätosti. Nemôžem si plniť povinnosti, som len tou, ktorú všetci iba naháňajú a rozkazujú jej. Nemôžem sa umŕtvovať, prísne postiť, ako robili svätci. Neveria, že som chorá a k fyzickému utrpeniu sa pripája morálne a z toho vyplývajú mnohé pokorenia. Vidíš, Ježišu, ako sa tu môžem stať svätou?"

Ježiš: „Dieťa, je pravda, že to všetko je utrpenie, ale inej cesty do neba niet okrem krížovej cesty. Ja sám som ju prešiel prvý. Vedz o tom, že je to najkratšia a najbezpečnejšia cesta."
Duša: „Pane, opäť nová prekážka a ťažkosť na ceste k svätosti. Pre­tože som Ti verná, prenasledujú ma a spôsobujú mi kvôli tomu mnohé utrpenia."
Ježiš: „Vedz o tom, že svet ťa nenávidí, lebo nie si z tohto sveta. Najprv prenasledoval mňa, ale to prenasledovanie je znakom, že ideš verne po mojich stopách."
Duša: „Pane, zase ma znechucuje, že v mojich vnútorných utrpe­niach mi nerozumejú ani predstavení, ani spovedník. Temnota zatem­nila môj rozum. Ako tu postupovať dopredu? Tak ma to všetko nejako znechucuje a myslím si, že výšiny svätosti nie sú pre mňa."
Ježiš: „Hľa, dieťa moje, teraz si mi povedala veľa. Viem, že je to veľké utr­penie byť nepochopená, a to ešte tými, ktorých človek miluje a voči ktorým je naša úprimnosť veľká. Ale nech ti stačí, že ja ťa chápem vo všetkej tvojej biede a úbohosti. Teší ma tvoja hlboká viera, ktorú máš napriek všetkému, voči mojim zástupcom. Ale vedz o tom, že ľudia dušu celkom ne­pochopia, lebo je to nad ich možnosti. Preto som ja sám zostal na zemi, aby som mohol potešiť tvoje ubolené srdce a posilniť tvoju dušu, aby si neusta­la na ceste. Hovoríš, že veľké temnoty ti zatemňujú rozum. Prečo teda v tých­to chvíľach neprichádzaš ku mne? Som svetlo a môžem v jednom okamihu vliať do tvojej duše toľko svetla a pochopenia svätosti, že v žiadnych knihách to nevyčítaš, žiaden spovedník nieje schopný tak poučiť a osvietiť dušu. Vedz ešte, že tie temnoty, na ktoré sa ponosuješ, som prežil prvý kvôli tebe v Oli­vovej záhrade. Na moju dušu zaľahol smrteľný smútok a tebe dávam podiel z tohto utrpenia pre moju zvláštnu lásku k tebe a pre vysoký stupeň svätos­ti, ktorý ti predurčujem v nebi. Trpiaca duša je môjmu srdcu najbližšie."
Duša: „Ale ešte jedno, Pane. Čo robiť, ak ma odstrkujú a odmietajú ľudia a zvlášť tí, s ktorými som mala právo počítať, a to vo chvíľach, keď to najviac potrebujem?"
Ježiš: „Dieťa moje, urob si predsavzatie, že sa nikdy nebudeš opierať o ľudí. Dokážeš veľa, ak sa celkom odovzdáš do mojej vôle a povieš: nie ako ja chcem, ale ako je Tvoja vôľa, ó, Bože, nech sa mi stane. Vedz, že tieto slo­vá, vypovedané z hĺbky srdca, v jednom okamihu vynášajú dušu na vrchol svätosti. V takej duši mám zvláštne zaľúbenie. Taká duša mi vzdáva veľkú chválu, taká duša napĺňa nebo vôňou svojej cnosti. Ale vedz, že za tú silu, ktorú máš v sebe na znášanie utrpenia, musíš ďakovať častému sv. prijí­maniu. A teda často prichádzaj k tomuto prameňu milosrdenstva a načie­raj nádobou dôvery všetko, čo potrebuješ."
372

DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY

PIATY ZOŠIT

373

Duša: „Vďaka Ti, Pane, za Tvoju nepochopiteľnú dobrotivosť, že si ráčil zostať s nami v tomto vyhnanstve a prebývaš s nami ako Boh milosrdenstva. Rozsievaš okolo seba jas svojej ľútosti a dobrotivosti a vo svetle Tvojich lúčov milosrdenstva som poznala, ako veľmi ma miluješ."
1488 Rozhovor milosrdného Boha s dušou, ktorá sa usiluje o dokonalosť
Ježiš: „Milé sú mi tvoje námahy, duša, ktorá sa usiluješ o dokona­losť. Ale prečo ťa vidím tak často smutnú a skľúčenú? Povedz mi, dieťa moje, čo znamená ten smútok, aká je jeho príčina?"
Duša: „Pane, príčinou môjho smútku je, že napriek mojim úprim­ným predsavzatiam stále upadám do tých istých chýb. Ráno si dávam predsavzatia a večer vidím, ako veľmi som sa vzdialila od týchto predsavzatí."
Ježiš: „Vidíš, dieťa moje, čím si sama zo seba. Príčinou tvojich pádov je, že sa príliš spoliehaš sama na seba a málo sa opieraš o mňa. Ale nech ťa to príliš nezarmucuje. Máš do činenia s Bohom milosrdenstva, tvoja bie­da ho nevyčerpá, lebo som neurčil veľkosť odpustenia."
Duša: „Áno, viem o tom všetkom, ale doliehajú na mňa veľké pokuše­nia a vzbudzujú vo mne rôzne pochybnosti. A tak ma všetko znepoko­juje a znechucuje."
Ježiš: „Dieťa moje, vedz, že najväčšou prekážkou na ceste ku svätosti je znechutenie a bezdôvodný nepokoj. On ti odoberá možnosť cvičiť sa v cnosti. Všetky pokušenia spolu ti nemajú ani na chvíľu narušiť vnútorný pokoj. Podráždenosť a znechutenie je ovocím tvojej vlastnej lásky. Ne­musíš sa znechucovať, ale snaž sa o to, aby na mieste tvojej vlastnej lásky mohla kraľovať moja láska. Takže dôveru, dieťa moje, nesmieš sa zne­chucovať. Prichádzaj ku mne po odpustenie, lebo ja som vždy priprave­ný ti odpustiť. Koľkokrát ma o to prosíš, toľkokrát oslavuješ moje milo­srdenstvo. "
Duša: „Ja viem, čo je dokonalejšie a čo sa Ti viac páči, ale mám veľ­ké prekážky, aby som splnila to, čo poznám."
Ježiš: „Dieťa moje, život na zemi je boj, veľký boj o moje kráľovstvo. Ale neboj sa, lebo nie si sama. Ja ťa vždy podopieram, tak sa opri o moje rame­no a bojuj, neboj sa ničoho. Vezmi si nádobu dôvery a načieraj z prameňa života. Nielen pre seba, mysli aj na iné duše, zvlášť na tie, ktoré nedôveru­jú mojej dobrotivosti."
Duša: „Ó, Pane, cítim, že moje srdce sa napĺňa Tvojou láskou, že lúče Tvojho milosrdenstva a lásky prenikli moju dušu. Hľa, idem, Pane, na Tvoje volanie, hľa, idem dobýjať duše, podopieraná Tvojou milosťou.

Som pripravená ísť s Tebou, Pane, nielen na Tábor, ale aj na Kalváriu. Túžim privádzať duše k prameňu Tvojho milosrdenstva, aby sa vo všet­kých dušiach odrazil jas Tvojich lúčov milosrdenstva, aby dom nášho Otca bol naplnený. A keď nepriateľ začne proti mne vystreľovať šípy, vtedy sa zakryjem Tvojím milosrdenstvom ako štítom."

Rozhovor milosrdného Boha s dokonalou dušou
Duša: „Pán môj a Majster môj, túžim sa s Tebou porozprávať."
Ježiš: „Hovor, lebo počúvam ťa v každom čase, milované dieťa. Vždy čakám na teba. O čom sa túžiš so mnou porozprávať?"
Duša: „Pane, najprv si chcem vyliať pri Tvojich nohách svoje srdce ako vôňu vďaky za toľko milostí a dobrodení, ktorými ma neustále zasy­pávaš. Aj keď by som ich chcela spočítať, nedokážem to. Viem len, že v mojom živote nebola chvíľa, v ktorej by som nepociťovala Tvoju sta­rostlivosť a dobrotivosť."
Ježiš: „Milý mi je tvoj rozhovor a vzdávanie vďaky ti otvára nové pokla­dy milostí. Ale, dieťa moje, možno by sme sa mohli porozprávať nie tak všeo­becne, ale podrobne, o tom, čo ti najviac leží na srdci. Porozprávajme sa s dôverou, úprimne ako dve srdcia, ktoré sa navzájom milujú."
Duša: „Ó, môj milosrdný Pane, v mojom srdci sú tajomstvá, o kto­rých okrem Teba nikto nevie ani vedieť nebude. Lebo, keby som ich aj chcela vypovedať, nikto by ma nepochopil. Niečo vie Tvoj zástupca, lebo veď pred ním sa spovedám, ale len natoľko, nakoľko som schopná mu odkryť tie tajomstvá. Ostatné zostáva medzi nami na veky, ó, môj Pane! Prikryl si ma plášťom svojho milosrdenstva, odpúšťaš mi vždy hriechy. Neodmietol si mi ani raz svoje odpustenie, ale zľutoval si sa nado mnou. Vždy si ma obdaroval novým životom, životom milosti. Aby som nemala v ničom pochybnosti, odovzdal si ma do nežnej starostli­vosti svojej Cirkvi, tej naozaj nežnej matky, ktorá ma v Tvojom mene upevňuje v pravdách viery a bdie, aby som nikdy neblúdila. A zvlášť na súde Tvojho milosrdenstva moja duša zakusuje celé more láskavosti. Padlým anjelom si nedal čas na pokánie, nepredĺžil si im čas milo­srdenstva. Ó, môj Pane, postavil si na ceste môjho života svätých kňa­zov, ktorí mi ukazujú bezpečnú cestu. Ježišu, v mojom živote je ešte jed­no tajomstvo - najhlbšie, ale aj naj srdečnej šie - si to Ty sám v podobe chleba, keď prichádzaš do môjho srdca. Tuje celé tajomstvo mojej svä­tosti. Tuje moje srdce spojené s Tvojím, stáva sa jedno, tu už neexistu­jú žiadne tajomstvá, lebo všetko Tvoje -je moje a moje - Tvoje. Hľa, vše-mohúcnosť a zázrak Tvojho milosrdenstva. Aj keby sa spojili všetky jazyky, ľudské aj anjelské, nenájdu dosť slov na vyjadrenie tohto tajom-

1489
374

DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY

PIATY ZOŠIT

375

stva lásky a Tvojho nepochopiteľného milosrdenstva. Keď rozjimam o tomto tajomstve lásky, moje srdce upadá do novej extázy lásky. Hovo­rím Ti o všetkom, Pane, v mlčaní, lebo reč lásky je bez slov. Nestratí sa ani jeden záchvev môjho srdca. Ó, Pane, napriek tomu, že si sa tak veľ­mi znížil, Tvoja veľkosť v mojej duši sa ešte zväčšila. Takto sa vzbudila v mojej duši ešte väčšia láska k Tebe - jediný predmet mojej lásky, lebo život lásky a zjednotenia je navonok dokonalá čistota a hlboká pokora, mierna tichosť, veľká horlivosť o spásu duší. Ó, môj najsladší Pane, bdieš nado mnou v každej chvíli a dávaš mi vnuknutie, ako postupovať v danom prípade, keď moje srdce váha medzi jednou a druhou vecou. Sám si neraz vstúpil do riešenia záležitosti. Ach, ako nespočítateľné veľa­krát si mi dal v náhlom osvietení poznať, čo sa Ti lepšie páči.
Ó, ako veľa je tých tajomných odpustení, o ktorých nikto nevie. Mno­hokrát si vlieval do mojej duše silu a odvahu, aby som mohla napredo­vať. Sám si odstraňoval ťažkosti - aby375 - z mojej cesty a miešal si sa pria­mo do ľudského konania. Ó, Ježišu, všetko, čo som Ti povedala, je len slabým náznakom oproti skutočnosti, ktorá je v mojom srdci. Ó, môj Ježišu, ako veľmi túžim po obrátení hriešnikov. Ty vieš, čo pre nich robím, aby som ich pre Teba získala. Nesmierne ma bolí každá urážka, ktorú Ti spôsobili. Ty vidíš, že pri obrane Tvojho kráľovstva nešetrím ani silami, ani zdravím, ani životom. Aj keď tu na zemi zostávajú moje námahy nepovšimnuté, nie sú preto menej hodné v Tvojich očiach. Ó, Ježišu, túžim privádzať duše k prameňu Tvojho milosrdenstva, aby čerpali životodarnú vodu života nádobou dôvery. Keď duša zatúži pocítiť na sebe väčšie Božie milosrdenstvo, nech sa približuje k Bohu s veľkou dôverou. Ak jej dôvera v Boha bude bezhraničná, aj Božie milosrdenstvo pre ňu bude bezhraničné. Ó, môj Pane, ktorý poznáš kaž­dý úder môjho srdca, Ty vieš, ako vrúcne túžim, aby všetky srdcia bili výlučne pre Teba, aby každá duša oslavovala veľkosť Tvojho milo­srdenstva."
Ježiš: „Moje milované dieťa, rozkoš môjho srdca, tvoj rozhovor mi je dra­hší a milší než anjelský spev. Pre teba sú otvorené všetky poklady môjho srdca. Ber si z tohto srdca, čo potrebuješ pre seba i pre celý svet. Pre tvoju lásku odvraciam spravodlivé tresty, ktoré si ľudstvo zasluhuje. Jeden skutok čistej lásky ku mne je mi milší než tisíc hymnov nedokonalých duší. Jeden tvoj vzdych lásky mi vynahradzuje za mnohé urážky, ktorými ma kŕmia bezbožníci. Najmenší skutok, čiže skutok cnosti, má v mojich očiach nesmiernu hodnotu, a to pre veľkú lásku, ktoríi máš voči mne. V takej duši, ktorá žije výlučne mojou láskou, kraľujem ako v nebi. Dňom i nocou moje oko bdie nad ňou a nachádza v nej svoje zaľúbenie. Mám ucho naklonené

k jej prosbám, šepotu jej srdca, a často predbieham jej prosby. Ó dieťa, kto­ré zvlášť milujem, zrenička môjho oka, odpočiň si chvíľu pri mojom srdci a zakús lásku, v ktorej budeš po celú večnosť nachádzať rozkoš.
Ale, dieťa, ešte nie si vo vlasti, tak choď - posilnená mojou milosťou -a bojuj o moje kráľovstvo v ľudských dušiach. Bojuj ako kráľovské dieťa a pamätaj, že dni vyhnanstva prejdú rýchlo a s nimi aj možnosť zbierať zásluhy pre nebo. Očakávam od teba, dieťa moje, veľa duší, ktoré budú po celú večnosť oslavovať moje milosrdenstvo. Aby si mohla náležité odpove­dať na moje volanie, prijímaj ma každý deň vo sv. prijímaní- ono ti dá silu..."

Ježišu, nenechávaj ma samotnú v utrpení. Ty vieš, Pane, aká som sla­bá, som priepasťou biedy, som ničota sama, tak čo bude na tom zvlášt­ne, ak ma necháš samu a padnem. Som nemluvňa, Pane, nedokážem si poradiť. Ale napriek opustenosti dôverujem, napriek svojim pocitom dôverujem a celá sa premieňam v dôveru neraz napriek tomu, čo cítim. Nezmenšuj moje utrpenie v ničom, len mi daj silu zniesť ho. Rob so mnou, čo sa Ti páči, Pane, daj mi len milosť, aby som Ťa dokázala milo­vať v každej situácii a okolnostiach. Nezmenšuj, Pane, kalich utrpenia, daj mi len silu, aby som ho mohla pozdvihnúť k ústam a piť.
Ó, Pane, neraz ma vyzdvihuješ až do svetla videní, a potom ma opäť ponáraš do temnej noci a do priepasti mojej ničoty. Duša sa cíti byť sama uprostred veľkej pustatiny... Ale napriek všetkému Ti dôverujem, Ježišu, lebo Ty sa nemeníš. Môj postoj sa mení, ale Ty si vždy ten istý, plný milosrdenstva.
+ Ježišu, Prameň života, posväc.uj ma, moja Sila, upevňuj ma, môj 1490 Vodca, bojuj za mňa. Jediné Svetlo mojej duše, osvecuj ma. Majster môj, veď ma, spolieham sa na Teba ako nemluvňa na lásku svojej matky. Aj keď by sa proti mne všetko sprisahalo a aj keby sa zem strácala pod moji­mi nohami, zostávam pokojná pri Tvojom srdci. Ty si vždy pre mňa naj-nežnejšou matkou a prevyšuješ všetky matky. Svoju bolesť Ti vyspievam mlčaním a Ty ma pochopíš lepšie ako všetky slová...
+ Dnes ma navštívil Pán a povedal: „Dcéra moja, neboj sa toho, čo pri- 1491 de na teba, nedopustím nad tvoje sily. Poznáš silu mojej milosti, nech ti to stačí." Pán mi dal po tých slovách hlbšie pochopenie pôsobenia svojej milosti.
Pred sv. prijímaním mi dal Ježiš poznať, že rozhodne nemám počú- 1492 vať v rozhovore jednu sestru, lebo sa mu nepáči jej prefíkanosť a chyt­ráctvo. „Dcéra moja, nehovor tej osobe ani svoje názory, ani svoje zmýšľa­nie. " Odprosila som Pána za to, čo sa mu nepáčilo v tejto duši a pokorne som prosila, aby ma posilnil svojou milosťou vo chvíli, keď znovu prí­de ku mne na rozhovor. Pýtala sa ma na veľa vecí, na ktoré som jej odpo-
376

DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY

PIATY ZOŠIT

377

vedala so všetkou sesterskou láskou, a na dôkaz, že jej hovorím zo srd­ca, povedala som jej niektoré veci z vlastnej skúsenosti. Ale tá duša mala iné úmysly a iné slová na perách...
1493 + Ó, môj Ježišu, od chvíle, keď som sa Ti celkom odovzdala, nemys­lím vôbec na seba. Môžeš so mnou robiť, čo sa Ti páči. Myslím len na jedno, a to, čo sa Ti lepšie páči, ako Ti môžem, ó Pane, urobiť radosť. Počúvam a dávam pozor na každú príležitosť, nezáleží na tom, že navo­nok som v tomto prípade inak posudzovaná...
15.1. 1938

Dnes, keď ma navštívila sestra, pre ktorú ma napomenul Pán, v duchu som sa vyzbrojila do boja. Aj keď ma to veľa stálo, ani o vlások som neustúpila od Božieho príkazu. Ale keď už to trvalo takmer hodi­nu a sestra neuvažovala o odchode, vnútorne som pozvala Ježiša na pomoc. Vtom som začula v duši hlas: „Neboj sa, pozerám sa v tejto chví­li a pomáham ti. Hneď ti pošlem dve sestry, ktoré ťa prídu navštíviť, a tak budeš môcť ľahko viesť ďalší rozhovor. "V tej chvíli vošli dve sestry a potom bol už rozhovor veľmi jednoduchý, ale trval ešte pol hodiny. 1495 Ó, ako dobre je počas rozhovoru volať Ježiša na pomoc. Ó, ako dob­re je vyprosovať si posilňujúce milosti vo chvíli pokoja. Najviac sa bojím takých rozhovorov, ktoré sú akoby dôverné. Treba mať vtedy veľa Božie­ho svetla, aby sa hovorilo na úžitok pre dušu aj pre seba. Boh však pomáha, ale treba ho o to prosiť. Nech si nikto sám príliš nedôveruje.
17.1. 1938
Dnes už od rána je moja duša v temnote. Nemôžem sa pozdvihnúť k Ježišovi, cítim sa ním opustená. Ku stvoreniam sa po svetlo obracať nebudem, lebo viem, že ony ma neosvietia, ak ma Ježiš bude chcieť podržať v temnote. Odovzdávam sa do jeho svätej vôle a trpím, ale boj nadobúda čoraz väčšie rozmery. Počas vešpier som sa chcela spojiť v modlitbe so sestrami. Keď som sa preniesla v mysli do kaplnky, môj duch sa ponoril do ešte väčšej temnoty.
1497 Pocítila som znechutenie voči všetkému. Vtom počujem hlas satana: „Pozri, aké je všetko protirečivé, čo ti dáva Ježiš: káže ti založiť kláštor, a zosiela na teba chorobu, káže ti usilovať sa o Sviatok milosrdenstva, a svet pritom taký sviatok vôbec nechce. Načo sa modliš o ten sviatok? Ten sviatok je taký nevhodný." Moja duša mlčí a modlí sa aktom vôle, nevstupuje do rozhovoru s duchom temnoty. Naplnilo ma však také div­né znechutenie voči životu, že som musela vyvinúť veľké vôľové úsilie, aby som dokázala prijímať život... Opäť počujem slová pokušiteľa: „Pros

zajtra po sv. prijímaní o smrť pre seba. Pán Boh ťa vyslyší, veď toľko­krát ťa už vypočul a dal ti, o čo si ho prosila." Mlčím a modlím sa silou vôle, alebo skôr sa poddávam Bohu, prosím ho vnútorne, aby ma v tej­to chvíli neopúšťal. Je už jedenásť hodín večer. Všetky sestry už spia v celách, len moja duša bojuje, a to s veľkou námahou. Pokušiteľ mi ďalej hovorí: „Načo ťa zaujímajú iné duše? Ty sa máš modliť len za seba. Hriešnici sa obrátia aj bez tvojich modlitieb. Vidím, že v tejto chvíli veľ­mi trpíš. Dám ti jednu radu, od ktorej bude závisieť tvoje šťastie: nikdy nehovor o Božom milosrdenstve a zvlášť nenabádaj hriešnikov k dôve­re v Božie milosrdenstvo, lebo im patrí spravodlivý trest. Druhá dôleži­tá vec: nehovor o tom, čo sa deje v tvojej duši, spovedníkom a zvlášť tomu mimoriadnemu otcovi a tomu kňazovi vo Vilne. Ja viem, kto sú oni, tak ťa chcem varovať pred nimi. Hľaď, aby si bola dobrou rehoľ­níčkou, stačí žiť tak ako všetky. Načo sa vystavuješ toľkým ťažkostiam?"
Mlčím ďalej a silou vôle v podstate zotrvávam v Bohu aj keď sa z môj- 1498 ho srdca vydral ston. Konečne pokušiteľ odišiel a ja som ihneď unave­ná zaspala. Ráno som prijala sv. prijímanie. Hneď po ňom som vošla do svojej cely, padla som na kolená a obnovila akt odovzdania sa vo všet­kom najsvätejšej Božej vôli. Prosím Ťa, Ježišu, daj mi silu do boja, nech sa so mnou stane podľa Tvojej najsv. vôle. Moja duša sa zamilovala do Tvojej najsv. vôle.
V tej chvíli som uzrela Ježiša, ktorý mi povedal: „ Som spokojný s tým, 1499 čo robíš. Buď aj naďalej pokojná, ak budeš vždy robiť všetko, čo je v tvojej moci v celom diele milosrdenstva. Tvoja úprimnosť pred spovedníkom nech je čo najväčšia.
Preto satan nič nezískal z toho, že ťa pokúšal, lebo si nevstúpila do roz­hovoru s ním. Rob tak naďalej. Dnes si mi vzdala veľkú chválu, keď si tak verne bojovala. Nech sa upevní a utvrdí tvoje srdce v tom, že ja som vždy s tebou, aj keď ma vo chvíli boja necítiš."
Dnes ma Božia láska prenáša na druhý svet. Som ponorená do lás- 1500 ky, milujem a cítim, že som milovaná. Prežívam to celým vedomím. Moja duša tonie v Pánovi, poznávam veľký Boží majestát a svoju malič­kosť, ale týmto poznaním sa zväčšuje moje šťastie... Toto vedomie v mojej duši je živé, mocné a zároveň sladké.
+ Keď teraz nemôžem v noci spávať, lebo mám bolesti, navštevujem 1501 všetky kostoly a kaplnky a aspoň krátko adorujem Najsvätejšiu svia­tosť. Keď sa vraciam do svojej kaplnky, modlím sa za istých kňazov, kto­rí ohlasujú a oslavujú Božie milosrdenstvo. Modlím sa aj na úmysel Sv. otca a aby som vyprosila Božie milosrdenstvo pre hriešnikov - to sú moje noci. 378

DENNÍČEK SESTRY FAUSTÍNY

PIATY ZOŠIT

379

20.1. 1938
Nikdy sa pred nikým neponižujem. Neznášam pochlebovanie a poko­ra je len pravda.

V skutočnej pokore niet ponižovania. Aj keď sa pokla­dám za najmenšiu v celom kláštore, na druhej strane sa zas teším z dôs­tojnosti Ježišovej nevesty... Nezáleží na tom, že sa neraz stretávam s názorom, že som pyšná, veď predsa viem, že ľudský súd nevidí úmy­sel konania.
1503Keď som sa na začiatku svojho rehoľného života, hneď po noviciá-
te, začala cvičiť zvlášť v pokore, nepostačovali mi samotné pokorenia,
ktoré Boh na mňa dopúšťal, ale sama som ich hľadala. V nadmernej hor­
livosti som sa predstaveným neraz predstavovala taká, aká som v sku­
točnosti nebola a o takých biedach som nemala ani poňatia. Ale po krát­
kom čase mi dal Ježiš poznať, že pokora je len pravda. Od tej chvíle som
zmenila svoj názor a idem verne za Ježišovým svetlom. Poznala som,
že ak je duša s Ježišom, on jej nedovolí blúdiť.
1504+ Pane, Ty vieš, že už od svojej mladosti som vždy hľadala Tvoju
vôľu, a keď som ju spoznala, snažila som sa ju splniť. Moje srdce bolo
privyknuté vnuknutiam Ducha Svätého, ktorému som verná. V naj­
väčšom hluku som počula Boží hlas. Vždy viem, čo sa deje vnútri
mojej...376
1505Usilujem sa o svätosť, lebo takto budem užitočná Cirkvi. Neustále
sa usilujem o cnosti, snažím sa verne nasledovať Ježiša, a ten rad kaž­
dodenných tichých cností, ukrytých, takmer nebadaných, ale plnených
s veľkou láskou vkladám do pokladnice Božej Cirkvi na spoločný úži­
tok duší. Cítim vnútorne, akoby som bola zodpovedná za všetky duše.
Cítim dobre, že nežijem len pre seba, ale pre celú Cirkev...
1506+ Ó, nepochopiteľný Bože, moje srdce sa rozplýva v radosti, že si mi
dal vniknúť do tajomstva svojho milosrdenstva. Všetko sa začína v Tvo­
jom milosrdenstve a v Tvojom milosrdenstve sa končí...
1507Všetka milosť vyplýva z milosrdenstva a posledná hodina je plná
milosrdenstva pre nás. Nech nikto nepochybuje o Božej dobrote aj ke­
by jeho hriechy boli čierne ako noc. Božie milosrdenstvo je mocnejšie
ako naša bieda. Je potrebné len jedno: aby hriešnik odchýlil aspoň tro­
chu dvere svojho srdca lúčom Božieho milosrdenstva a ostatné už dopl­
ní Boh. Nešťastná je však duša, ktorá zatvorila dvere Božiemu milosr­
denstvu, dokonca v poslednej hodine. Tieto duše ponorili Ježiša
v Olivovej záhrade do smrteľného smútku, veď z jeho najľútostivejšie-
ho srdca vyplynulo Božie milosrdenstvo.

 Svätá Faustína - ŽIVOTOPIS

 Vznešenosti Panny Marie 

 Vznešenosti Panny Marie - PDF 

  Tri zdravasy ma zachránili - kľúč do neba